Málo miesta v byte a veľa detí? Riešením je poschodová posteľ

Poschodová posteľ

Malý priestor nie je výhra. Deti potrebujú čas nielen na odpočinok, ale aj na hranie alebo iné aktivity. S poschodovou posteľou sa dá čo to z priestoru v malej izbičke ušetriť.

Asi prvá myšlienka, ktorá vám napadne – je to bezpečné? Nezgúľa sa syn / dcéra v noci dole? Nebude z postele skákať? Nezachytí sa za niečo pri zliezaní? Práve preto sa odporúča, aby na hornom poschodí nikdy nespal človek mladší ako 6 rokov.

Pretože deti v predškolskom veku majú predsa len horšiu motoriku, nemajú ešte vyvinutý pocit opatrnosti a radi vymýšľajú. A u starších detí je tiež kľúčové, aby si dali vysvetliť, že niektoré veci sa jednoducho nesmú. Je možné, že mladšie (alebo ľahšie) dieťa dáte na horné poschodie. Dajte si pozor, aby nemal strach z výšky a aby vedel aj v noci bezpečne zliezť dolu. Naopak, ten čo je dole, by sa nemal báť v stiesnenom prostredí a hlavne by nemal byť alergik – pretože dole sa viac práši, keď sa horný obyvateľ prevaľuje.

Posteľné sady môžu byť rôznych typov a tvarov. Detské poschodové postele môžu byť nad sebou, alebo preložené v tvare písmena T, v skutočnosti je dizajnov veľmi veľa. Súčasťou komplexu môže byť stolík, polička, skrinky, vešiak… alebo dokonca aj šmykľavka. Najlepšie je, ak je posteľ rozkladacia a dá sa zložiť a rozložiť podľa potreby (napríklad pri návšteve kamaráta a podobne). Rozkladacie postele mávajú celkom slušné úložné priestory, zásuvky, miesto na všetko možné od hračiek až po povliečky.

Najhorší moment poschodovej postele je čas choroby dieťaťa – vtedy určite nie je praktické, aby sa liečil hore, veď mu potrebujete dávať obklady, merať teplotu, napájať ho teplým čajom a ani zoslabnutému potomkovi sa už nelozí dole na záchod ľahko.

Pri nákupe poschodovky (alebo dokonca vlastnoručnej výrobe) platí niekoľko zrejmých princípov. Posteľ musí byť stabilná, musí sa na ňu zmestiť klasický matrac podľa normy, no nesmú tu byť fugy (škáry) – medzi matracom a roštom, medzi matracom a bočnicami, medzi posteľou a stenou atď. Nesmú tu byť trčiace ostré predmety, kolíky, paličky, lampa iba v bezpečnej vzdialenosti. Najhoršie čo môže byť sú vytŕčajúce skrutky alebo súčiastky. Na internátoch si niektorí študenti dokonca zatĺkajú do postelí klince, pravda, to už je o niečom inom.

Krehký alebo úzky rebrík nie je šťastné riešenie, najlepšie sú šikmé schodíky so zábradlím. Stupienky musia byť dostatočne veľké, aby sa ani malá noha nezošmykla. Posteľ musí byť aj dosť veľká, dole sa musí dať sedieť bez búchania sa do hlavy… a vlastne to isté platí aj o hornom poschodí. Vlastne najlepšie je kúpiť posteľ trochu väčšiu, takú, že sa na nej vyspí dobre aj tínedžer – lebo ktohovie, ako dlho v nej bude dieťa vlastne spávať.