Môj prvý guláš alebo z hrnca to „nie je to pravé“

Kotlíkový guláš

Ahojte, dovoľte mi predstaviť sa. Moje meno je Tomáš a hneď na začiatku môjho príbehu sa chcem dobrovoľne a bez mučenia priznať, že sa nehodlám tváriť, ako najväčší guru varenia.

Samozrejme, nejaké základy som pochytil a pokiaľ sa práve usmievate a myslíte si, že som riadny amatér, tak praženicu a čaj uvariť viem 😊. Nebudem zdržiavať, môj príbeh sa začal, keď som nastúpil do novej práce, ako pomocná sila a ocitol sa v partii statných a humorom oplývajúcich chlapov, ktorí tvrdo pracovali v lese, no po práci si vedeli voľný čas aj naplno užiť. Ako zelenáča ma veľmi rýchlo zasvätili do svojich rituálov, lebo bezpečnosť je vždy na prvom mieste a tiež takých, keď je už všetko spravené, ako má byť.

Raz mesačne, ako mi vysvetlili sa celá partia stretáva u jedného na dobrý domáci guláš a nejaké to pivko, potom sa gulášpárty robí u ďalšieho a tak ďalej. No a keďže som nový, patrí sa, aby tá najbližšia bola u mňa. Samozrejme som súhlasil, veď som sa chcel čím skôr zaradiť. Keď už prišiel deň D a chlapci ma mali poctiť svojou návštevou na obed, pripravil som všetky potrebné suroviny, dal na sporák najväčší hrniec, čo som doma zohnal a pustil sa do práce. Všetko išlo pekne od ruky a zanedlho sa domom šírila vôňa omamného jedla.

Kolegovia došli naraz, akoby sa dohodli a pustili sa do jedenia. Po obede každý vypil plechovku piva a rozlúčili sa. Čo vám poviem, čosi tu nesedelo. Nikto síce ani pol slovom nepovedal, že by mu nechutilo, že by sa nenajedol, no nezneli ani oslavné piesne na moje dielo a rýchlosť s akou sa všetci opustili moje bydlisko bola viac, ako podozrivá. Na odpoveď som nemusel dlho čakať.

Na druhý deň si ma jeden z nich zobral nabok a veľmi citlivo mi vysvetlil, že na zelenáča to nebolo zlé, ale variť domáci guláš v hrnci na plyne je smrteľný hriech pre každého fajnšmekra a aby som to nebral zle. A keď tak nad tým premýšľam, bola to čistá pravda a preto som to zle ani nezobral. Kolega mi poradil výborný obchod zameraný na kotlíky www.topkotliky.sk, kde sám  nakupuje aj všetko príslušenstvo. Majú tam veľmi dobrý výber kotlíkov a keďže som si vybral aj ja ten svoj, onedlho sa u mňa konalo veľké repete gulášovej akcie. Tentokrát pekne tak, ako to má byť, v úžasnom kotlíku, pod ktorým praskalo drevo v žiarivom plameni. A na pomoc mi prišiel aj kolega, aby som sa čo-to vareniu tejto klasiky priučil.

Odozva bola o poznanie lepšia. Chlapi kotlík doslova vylízali, z jedného piva bolo niekoľko kôl a partia sa bavila tak dlho, že domov ich vyhnal až nočný kľud po desiatej večer. Až teraz som sa stal súčasťou skupiny a o mojom kotlíkovom guláši a vôbec celom príbehu s nepodareným začiatkom v hrnci sa ešte dlho hovorilo. Darmo, nepadol každý múdry z oblohy a ja som sa musel priučiť niečomu novému. Môj kotlík už absolvoval medzičasom rôzne prívarky, rybacie polievky, dokonca v rámci srandy som raz deťom navaril aj kotlíkové špagety. Takéto varenie má neopísateľné čaro, pretože nie je len o jedle, ale aj o príjemnej atmosfére a najmä spájaní ľudí okolo teplého ohňa a dobrého jedla. Ak ste to ešte neskúsili, je najvyšší čas.