Betón a malta sú geniálne vynálezy staroveku, na ktorých ľudstvo postavilo civilizáciu. Stačilo trochu kameňa „v prášku“, ktorý reaguje s vodou a spolu vytvoria takmer nezničiteľné a vodovzdorné väzby. No, možno je to predsa len trochu komplikovanejšie, no dôležité je vedieť, že voda je hlavnou zložkou betónu, ktorá sa nikam neoparí – ostane natrvalo v zmesi. Avšak vody sa použije pri každej stavbe viac než treba. A to už problém je.
Aj po vysušení pracovnej vlhkosti z novostavby existujú desiatky spôsobov vlhnutia muriva a na každý platí trochu iná metóda (alebo zmes metód) ako tento neduh odstrániť. Tu si spomenieme najčastejších 11 spôsobov vlhnutia domov na Slovensku (väčšinou u nás nebývame pri mori alebo jazerách):
1. Nadmerné výpary vody v dome, napríklad vplyvom varenia, prania, sprchovania, prevádzkovania vnútorného bazéna či pestovania rastlín.
2. Mechanické alebo iné narušenie hydroizolácie, môže viesť až k narušeniu statiky stavby.
3. Vytopenie následkom havárie vodovodného potrubia (obzvlášť staré kovové potrubia majú tendenciu praskať najmä v zime).
4. Živelné pohromy – husté búrky, prívalové dažde a následné záplavy.
5. Nesprávne zateplenie domu (voda z domu nemá dostatok ciest ako sa unikať von).
6. Prenikanie dažďovej vody trhlinami vo fasáde (bočná prenikajúca vlhkosť), poprípade cez „deravú“ strechu.
7. Vzlínanie spodnej vody, veľmi častý pivničný problém ohrozujúci základy domu.
8. Voda stekajúca zo svahu (najmä ak chýba potrebný odvodňovací systém).
9. Chemická vlhkosť ovplyvňovaná starými materiálmi v dome (napríklad „kyslejším“ starším murivom či hrdzavejúce potrubie).
10. Ostrekovanie domu napríklad pri nedbanlivom polievaní alebo autami z mlák na ceste.
11. Zlé tesnenia na kľúčových miestach, napríklad na komíne, obzvlášť ak sa už nepoužíva.
Istá miera vlhkosti je, samozrejme, normálna. Dokonca kvôli zdraviu človeka aj vyslovene prospešná. No keď hodnota na humidmetroch presiahne päťdesiat percent, je čas sa rozhýbať. Bežnú domácu vlhkosť spomenutú v bode jedna riešime základnými návykmi – správne a často vetráme, udržiavame v stavbe primeranú teplotu a nepúšťame dnu zbytočnú vodu, pri varení púšťame digestory… Pokročilejšou domácou metódou sú odvlhčovače a vysúšače, prístroje pracujúce na podobnom fyzikálnom princípe ako klimatizácia. Existujú aj silnejšie varianty použiteľné v priemysle.
Základom boja za suchý domov by malo byť vôbec odstránenie príčiny vlhkosti. Tesnenia, hydroizolácia, odkvapy, vodné zvody či trativody skrývajúce sa pod skalkou. Metód je veľa a platí – keď nie je príčina, nie je ani následok. Vodná para z muriva dokáže unikať, teda nie je správne izolovať napríklad stenu z oboch strán a zabrániť tak prirodzenému úniku. Trik je v tom, že para najlepšie uniká v suchom a chladnom prostredí (ľudia sú náchylní myslieť si, že niečo uschne skôr pri horúcej teplote, nie je to tak, skúste sa napríkad zbaviť skondenzovanej vody v aute v lete a v zime a uvidíte výsledok).
Udržovať murivo v suchu sa dá aj pokročilejšími metódami, napríklad termoizolačnými nátermi, ktoré okrem iného zabraňujú aj praskaniu povrchu. Seriózny projekt môže predstavovať drenáž – obkopať dom zo všetkých strán do úrovne základov a obložiť tieto základy špeciálnou fóliou a zasypať kamením tak, aby vznikol systém s veľkým množstvom medzierok cez ktoré sa voda pokojne vyparí do ovzdušia. Vysúšanie vlhkého muriva je možné aj mikrovlnou metódou, veľmi moderným a rýchlym spôsobom. Tento fyzikálny model pracuje rovnako ako pri ohrievaní vody – rozkmitajú sa molekuly vody, začnú veľký presun elektrónov a rýchla zmena vody na paru.
Je možné, že vám na sanáciu odborníci ponúknu aj chemickú injektáž, veľmi účinný spôsob, kde treba do múru fyzicky vŕtať alebo inak vpravovať injektážne látky. Ďaľšou takmer až vedeckou metódou je elektroosmóza, metóda využívajúca zemský magnetizmus. Systém pôsobí až po niekoľkých mesiacoch no veľmi spoľahlivo – voda sa začne vracať vďaka inému elektrickému náboju naspäť „do zeme“.