Ján Selye

Ján SelyeHans Hugo Bruno (János po maďarsky, Ján po slovensky) Selye sa narodil 26. januára 1907 vo Viedni a zomrel 16. októbra 1982 v Montreale. Bol kanadský lekár, biológ, chemik a endokrinológ čiastočne maďarského a rakúskeho pôvodu. Odborníci ho volajú otcom novodobého výskumu stresu. Gro jeho vedeckého prínosu spočíva v popísaní pôsobenia stresu na ľudský organizmus a demonštrácia (predloženie hodnoverných dôkazov) o existencii biologického stresu.

Niektorí priaznivci jeho diela v univerzitnom prostredí ho prirovnávajú k českému velikánovi a učiteľovi Komenskému, pravda, obaja pochádzali z úplne iných období a mali iné predmety štúdia. Isté je, že Ján Selye bol mužom praxe aj teórie.

Mladícke roky prežil v juhoslovenskom meste Komárno. Preto aj tunajšia univerzita nesie jeho meno – ťažko by sa našiel vedec s väčšími zásluhami ako Selye. Jeho otec bol Maďar, mama Rakúšanka, študoval v Prahe, Paríži či Ríme, napokon zakotvil v Kanade, kde sa zapísal do dejín dvoch univerzít – McGill University a Université de Montréal. Aj preto sa k jeho medzinárodnému odkazu hlásia viacerí.

Lekársky diplom a doktorát z chémie obdržal v Prahe, kde po skončení štúdia ďalej pôsobil v akademicko-lekárskom prostredí. Všimli si ho aj v Amerike – Rockefellerova cena a s tým spojené štipendium mu umožnili vycestovať za oceán. V lekárskych otázkach neskôr radil americkej armáde, bol tiež nesmierne plodným autorom vedeckej literatúry, jeho knihy (niektoré aj v populárno-náučnom žánri), články, čestné doktoráty, ceny a iné uznania nie je ľahké spočítať. Bol kandidátom na Nobelovu cenu.

Hlavný výskum a celoživotné dielo o strese započal v roku 1936. Po Druhej svetovej vojne už mal v Montreale 40 odborných asistentov a 15 tisíc laboratórnych zvierat. Na nich testoval svoje teórie stresu. Vykonával rôzne endokrinologické, biochemické a hormonálne experimenty. Študoval symptómy rôznych ochorení a všímal si ich podobnosť. Popísal napríklad vplyv dobrej a zlej správy na človeka – všetko samozrejme dokázal zdokumentovať z fyziologického hľadiska. Presne vystopoval chemické reakcie v ľudskom tele a dokázal opísať funkciu jednotlivých orgánov pri špecifických stresových situáciách. Vo svojich teóriách využil prácu iných známych vedcov, napríklad Claude Bernarda či Waltera Cannona.

Be the first to comment

Leave a Reply