Kolísky sú starodávna tradícia

Kolíska

Kolísky dnes už nepatria medzi povinnú výbavu v mladých rodinách. V minulosti ale boli v každej chalupe. Boli to robustné kusy nábytku, dedili sa v rodinách a zaspávalo v nich niekoľko generácií novorodencov. Preto k nim máme taký zvláštny nostalgický a takmer folklórny vzťah.

Možno ste jednu kolísku zdedili aj vy. Alebo si ju chcete zaobstarať s tým, že vám vydrží dlho. Ako už bolo povedané, väčšina rodičov už dnes siaha po postieľkach alebo dokonca ich mobilných variantách. No i kolíska má zopár výhod.

Kolíska sa používa naozaj len pre najmenšie bábätká, čiže rozmerovo je veľmi malá a zmestí sa aj do malej a zapratanej spálne, kde ju má mama obvykle na dosah ruky. Tie najmodernejšie majú už aj elektroniku – napríklad automatické húpanie, púšťanie slabej uspávacej hudby, alebo polohovateľné nastavenie. Teda – ak sa chcete vydať týmto smerom. Klasické kolísky nič takého nemajú a fungujú len na manuálny pohon a uspávanky musí spievať mama (alebo ktokoľvek z rodiny).

Vysoké zábrany sú veľmi bezpečné, kolísky sú pre svoju jednoduchosť veľmi odolné, viď. spomínané dedenie. Staré kusy boli často rôzne krásne vyrezávané – ich autor si s nimi dal robotu, nebola žiadna priemyselná robota.

Nuž ale hlavná pointa kolísok spočíva v kolísaní – čo dieťa uspáva. Kvalitný, hlboký, zdravý spánok. A bábätko nemáte medzi sebou v posteli, no v praxi je na dočiahnutie. Niektoré kolísky sú aj závesné – vo forme plachty, ktorá sa dá natiahnuť medzi dva pevné body. Aj to je veľmi pekný spôsob uspávania dieťaťa. Voľakedy to bola aj nevyhnutnosť a malí drobci v plachtách odpočívali pokojne niekde na lúke, kým mamy pracovali.

Len je treba rátať s tým, že už po polroku bude vaše bábätko, hoci stále drobučké – pre kolísku stále len priveľké. A tak sa z kolísky stane len pekná ozdoba domácnosti, poprípade počká na ďaľšieho súrodenca. Voľakedy bývalo v rodinnách veľmi veľa detí.