Existujú dva hlavné druhy obrázkových formátov: ak sa snažíte vyrábať grafiku, mali by ste ich poznať čo najviac – svoj zmysle majú aj tie formáty, ktoré nepoznáte.
Ide o „Bežné formáty súborov“ (Image File Formats) a „Natívne formáty súborov“ (Native File Formats).
Natívny formát je taký, ktorý je číslo jeden pre grafický program, ktorý používate – každý veľký editor má svoj vlastný formát a pokiaľ možno, tak robí problémy pri čítaní konkurenčných formátov (táto posledná myšlienka je myslená trochu s nadsázkou). Natívny formát je kompletný zdroj obrázka, ktorý má v sebe uložené vrstvy, masky, zmeny, vektory, históriu – a z takéhoto súboru dokážete vydolovať rôzne zmeny v minulosti a upraviť ich predtým, než vygenerujete finálny obrázok. Veľké programy používajú teda takéto súbory:
Adobe Photoshop – (.psd)
Adobe Illustrator – (.ai)
Corel Draw – (.cdr)
Gimp – (.xcf)
Poďme na bežné formáty:
(.bmp) – je základný rastrový formát vyvinutý Microsoftom, kde má každý bod svoju súradnicu. Súbor nemá žiadnu kompresiu a uchováva obrázok do „poslednej bodky“, ale zaberá veľa miesta. Odporúča sa používať pri práci, keď naozaj záleží na drobných detailoch – napríklad pri skenoch.
(.pdf) – svetoznámy formát firmy Adobe, ktorý desaťročia obľubujú všetci výrobcovia kancelárskych dokumentov na prezeranie, hoci v skutočnosti bol formát vymyslený pre tlač. A vskutku, tento formát pracuje s fontami a vektormi, takže je možné ich ľubovoľne zväčšovať a zmenšovať, a ak tlačíte letáky, plagáty, knihy, časopisy atď. PDF je váš finálny formát pre tlačiareň.
(.tif) – prastarý formát z dôb, keď operačný systém vyzeral ako čierna obrazovka s príkazovým riadkom. TIF súbory nie sú komprimované, a sú obľúbené profesionálmi do dnešných dní. Aj keď vlastne najmä z nostalgie.
(.jpg) – superobľúbný formát, ktorý je možné rôzne komprimovať – a výsledný súbor môže byť veľmi malý v porovnaní s inými formátmi. Veľkosť JPGčiek je legendárna a používa sa skoro všade – pre webstránky je napríklad veľkosť obrázku kľúčová. Súbor bol pôvodne vyvinutý pre fotografovanie, takže vás neprekvapí, že zo smartfónov a foťákov vypadávajú miliard JPG súborov. Kompresia funguje na princípe, že pixely s podobnou farbou sa zlievajú do plôch – niekedy to nevidno, alebo strata detailov neprekáža.
(.raw) – ozaj kráľovským formátom pre fotografov je RAW. Podľa výrobcu fotoaparátu môže mať veľa skratiek – len RAW uchováva všetky informácie, ktoré foťák dokáže zachytiť a ponúka najviac zdrojov pre editovanie.
(.png) – tieto obrázky sú malé, ale nekomprimované. Sú užasné najmä na webstránky, všade tam, kde vidno nedokonalosti JPG. PNG súbor totiž nemá artefakty okolo obrázkových písmen, alebo maličkú hmlu, ktorú majú komprimované obrázky – preto sa hodia napríklad na logá.
(.gif) – opäť veľmi starý formát, ktorý je obľúbený napríklad na sociálnych sieťach, kde sa užívatelia navzájom bombardujú GIFkami. Tieto obrázky sú obmedzené na 256 farieb, ale môžu byť animované – a nezaberajú veľa miesta.
(.eps) – ide o všeobecný vektorový formát. Pripomína natívne súbory grafických programov, len neuchováva úplne všetky informácie. Tieto súbory sú skvelé na prenášanie práce, napríklad medzi viacerými grafikmi, ktorý zasahujú do obrázka, než z neho vyjde finálna podoba.
Svet grafických formátov je konzervatívny. Existujú formáty, ktoré sú teoreticky lepšie ako ich staršie predlohy – napríklad (.jxr) je vylepšené JPG, ktoré sa Google snaží prinútiť užívateľov používať na weby, ale zatiaľ pomerne márne. O čosi viac sa darí formátu (.svg) a niekoľkým podobným, s ktorými sa na internete stretávame častejšie. Zoo formátov je veľká a živá a je ich o dosť viac ako vymenúva Wikipédia.