Ešte najprv ako sa pustím do recenzie samotnej knihy, tak by som sa rada zastavila pri téme knihy, ktorú autor zachytáva. Opatrovateľstvo. Beriem túto tému ako aspekt, ktorý je stále na Slovensku aktuálny a stále aj bude, pokiaľ sa niečo nezačne meniť.
Pred pár mesiacmi, ku koncu roka vždy vytvárajú rôzne organizácie štatistiky, sa mi do rúk dostala jedna takáto štatistika o opatrovateľstve. Je zarážajúce, že 29 tisíc slovenských občanov pracuje v zahraničí – predovšetkým hneď u susedov, v Rakúsku, ako opatrovateľ. Nedokážem tomu číslu uveriť. Pritom naša nezamestnanosť k mesiacu december 2019 bola 4,92%. Je to na zamyslenie..
Ako som už uviedla v nadpise, autorom tejto publikácie je Stanislaw Stratchiack. O tvorcovi som sa snažila nájsť nejaké záujimavosti. Čo študoval, ako sa začala jeho kariéra alebo odkiaľ pochádza. Bohužial, žiadna „súkromná“ zmienka o Stanislawovi Stratchiackom sa mi nepodarila zistiť, pravdepodobne preto, pretože kniha Príbehy opatrovateliek Janky, Danky a ich babky je jeho debutový výtvor a používa pseudonym. Pustím sa už do knihy a hneď pekne po poriadku.
Obal knihy ma upútal od prvého momentu, čo som ho uvidela. Páči sa mi nápad skombinovania rôznych prvkov, ktoré tam obsadil, ako dopravného prostriedku a prírody, ale nie prírody ako takej. Mám na mysli hory, vrchy a štíty. Táto kombinácia mi príde šialene ironická. Ale záleží od uhla pohľadu. Autor si obal knihy vytvoril sám bez pomoci grafika, čo oceňujem. Je pravda, že je pre moju minimalistickú dušu veľmi chaotický, netradičný a hala-bala, ale na druhej strane je originálny. Snahou pána Stratchiacka bolo očividne vytvoriť obal, ktorý najviac vystihne dej jeho knižky. Čo sa mu teda aj podarilo. Nemyslíte? Samozrejme, s týmto názorom sa dá stotožniť alebo ho vyvrátiť až po jej prečítaní. Nazatiaľ je obal len obalom.
Samotná kniha sa člení na niekoľko menších kapitol, čo môže byť pre niekoho pozitívom a pre iného zas negatívom. Neprekáža mi to, ba dokonca ani rozsah kapitoly. Je to iné ako to, s čím som sa doposiaľ stretla. Menej je niekedy viac a autor chcel povedať veci jasne a zreteľne, nekomplikovať ich a zbytočne nerozpisovať. Beriem to ako jasné plus. Dej sa konkrétne odohráva v nádhernom prostredí Tirolských Álp. Čitateľa hneď od samého začiatku postupne vťahuje do príbehu dvoch odlišných slovenských žien Danky a Janky, ktoré odchádzajú za prácou opatrovateliek do Rakúska, kde zažívajú, príhody s ich 93-ročnou klientkou Hilde a jej dcéru Ingeburg.
V knihe sú zakomponované aj rôzne ilustrácie. Podľa mňa vždy spríjemnia vnímanie a oživia dej knihy. Takže ďalšie plus. Autor sa rozhodol len pre 2 hlavné postavy, čo je viac než praktické aj pre nie veľkého čitateľa. Som názoru, že menší počet postáv v deji má pre čitateľa lepši zážitok. V skratke povedané, autor dej nechcel zbytočne komplikovať a chcel namiesto toho poukázať na rozdielne črty Danky a Janky. Danka je stredoškoláčka, ktorá fajčí, neovláda plynulo cudzí jazyk a občas sa jej pritrafia nejaké finančné problémy. Janka? To je úplny opak. Je vysokoláčka, rada sa učí novým veciam, nefajčí a privyrába si aj ako blogerka.
Aj napriek týmto odlišnostiam majú predsa jednu spoločnú vec – problém ohľadom peňazí. Absenciu. Janka sa začala zaujímať o prácu opatrovateľky kvôli nízkemu platu a Danka zase kvôli nezamestnanosti. Čítaním zisťujeme, že problém sa nenazdajky vyrieši, priam zázračne. Avšak, od trištvrte deja som mala pocit, že autor písal veľmi stručne. Akoby to chcel mal rýchlo za sebou. Prezradiť rýchlo koniec, bez toho aby nechal fungovať fantáziu čitateľa. Dané situácie, prežitie istých chvíľ boli málo rozvité, opísané. Jednotlivé dni v turnusoch boli akoby nezaujímavé a tak boli vynechané. Prvý deň, druhý, potom skok už na piatok a zrazu tri dni do konca turnusu. Ale ako vravím, asi to bolo zámerom. Knihu hodnotím ako oddychovku. Zasmejem sa, zrelaxujem a siahnem po nej vtedy, keď potrebujem zmenu. Dávam jej 4 body z 5 bodov.
Martina Moravčíková
Celá obálka:
