Spoločnosť bez hazardu je zatiaľ utópia

Hazard a spoločnosť

Len máločo vyvoláva toľko verejnej debaty ako práve hazardné hry. Existujú už od staroveku a už od staroveku sa ich spoločnosť pokúša najrozmanitejšími spôsobmi kontrolovať.

A samozrejme, niektorí ľudia sú priamo za zakázanie hazardu. Iniciatíva ako zastavmehazard.sk dokáže ponúknúť desiatky argumentov za absolútne zrušenie týchto hier. Ich predstava sveta je však predsa len trochu utopická. Pokiaľ existujú hráči, existujú aj hry. Prirovnanie k americkej prohibícii alkoholu je asi klišé, no je fakt, že zakázanie „spoločensky akceptovanej drogy“ viedlo len k nárastu kriminality, avšak nie k zníženej spotrebe alkoholu.

Pri každej debate je potrebné najskôr sa ujednotiť na definícii pojmom – inak si pod pojmom hazardná hra môže každý predstavovať niečo iné. Máte na mysli len herne s automatmi alebo kasína s tradičnými hrami ako sú poker či ruleta? Pretože termín hazard sa dá vnímať aj širšie. Každá hra, trebárs šachy alebo Človeče nehnevaj sa, nesie známky riskovania, hoci v stávke nemusí byť nič. Vezmime si hazard ako vyslovene hru o peniaze – teda stávkovanie, výherné (nie herné) automaty, hry typu Keno, Bingo, Športka a míňanie peňazí v kasínach.

Vôbec najsilnejší argument voči hraniu je vznik závislosti a strata kontroly nad vlastnými financiami a v konečnom dôsledku aj nad životom. Určite si dokážete predstaviť zapadnutú krčmičku v malom meste so zafajčenými holými stenami a roztrhnutými gumenými obrusmi, kde sociálne slabší ľudia utrácajú posledné eurá. Takýto obrázok nám vyvstane okamžite. Fakt je, že väčšina hráčov svojej vášni nepodlieha až za onú hranicu, keď už hranie začne byť sebadeštruktívne. Nie je to o tom, kto má koľko peňazí. Poznáme prípady aj veľmi bohatých ľudí, ktorí v luxusných kasínach prehrali ohromné sumy. Všetko je o sebadisciplíne a stanovení si jasného limitu, koľko a kedy môžem riskovať.

Legislatíve určite hazard nie je ľahostajný. Prevádzkovanie jedného automatu vás príde na veľmi veľké poplatky, existujú zákony, keď príbuzný môže požiadať prevádzkara, aby neumožnil niekomu hrať a slušný majiteľ podniku toto želanie musí rešpektovať. Problém je iba v ľudoch – ľudia jednoducho radi hrajú. Risk je adrenalín a dobrodružstvo. Tak je to odjakživa. Mení sa len doba a spôsoby hrania, viď Casino recenzie.

Dôvodov na hranie môže byť veľa. Okrem samotnej hry ako odreagovania sa, môže to byť aj nuda, samota, nepohoda v domácnosti, hranie kvôli tomu, že to robia aj kamaráti a tak ďalej a tak ďalej. Patologické hranie má tri fázy – vyhrávanie, prehrávanie, strata kontroly. Aby ste sa nedostali do poslednej fázy, musíte sa správať ako svojprávny zodpovedný dospelý človek. Nepodliehať príliš vlastnému sebavedomiu, vedieť „počítať“, nepožičiavať si peniaze na hranie. Alebo nepredávať kvôli tomu svoj majetok  – tak poznáte, že je už zle.

V populácii hrajú často asi 3 percentá ľudí, občasne o niečo viac. Riešenia navrhované odporcami hazardu sú často nezmyselné – môžete zrušiť konkrétnu herňu, ale v dobe internetu nedokážete človeku zakázať stávkovať. Samosprávy síce dostali možnosť zakázať hazard na svojom území, no v praxi by tak len presunuli svoje príjmy z hrania na susedné mesto… alebo dokonca do iného štátu. Ak napríklad bývate pri českej hranici, z takého Holíča prídete do Hodonína aj pešo. České casina sú na tom podobne ako naše a tiež čelia istému tlaku verejnosti.

Aby bolo v živote všetko v poriadku, človek musí mať nadhľad, venovať sa práci a rodine, mať dobré zabezpečenie, poznať svoje limit a mať aj iné koníčky. Vtedy je hranie bezpečné a nevykoľají vás.