Na hromadnú priemyselnú výrobu potrebujeme tri základné predpoklady: deľbu práce, špecializáciu pracovníkov a použitie automatizovaného strojového vybavenia, ktoré umožňuje vyrábať vymeniteľné súčiastky.
Deľba práce bola dobre známa už v staroveku. Avšak ozajstné cielené znižovanie nákladov na výrobu špecializáciou pracovníkov prišlo až v prvej priemyselnej revolúcii, v 18. storočí. Vtedy začali manufaktúry nahrádzať prvé továrne moderného typu. Zaujímavé je, že zrod fabrík prišiel v textovom priemysle s piatimi dôležitými vynálezmi, ktoré umožnili tkať látky väčších rozmerov, vo väčšej rýchlosti a kvalite. Čiže na začiatku priemyslu stáli odevy, odvetvie, ktoré je dnes pomerne málo mechanizované, pretože svet sa spolieha na lacnú pracovnú silu v Ázii.
Nad všetkým stál, samozrejme, vynález parného stroja Jamesa Watta, ktorý rýchlo našiel uplatnenie v mnohých oblastiach výroby a dopravy. Parný stroj existoval už predtým, ale práve Watt ho dokázal dodať na trh v potrebnej kvalite – a dokázal z neho urobiť výrobný prostriedok. V spomínanom storočí existovali už mimoriadne kvalifikované práce dobových ekonómov, ktorí rozoberali veľa faktorov a fenoménov, ktoré sprevádzajú výrobu dodnes, spomeňme si napríklad dielo slávneho mysliteľa Adama Smitha.
Po textilom priemysle prišiel na rad zbrojársky- čo viedlo k strašnejším, ale efektívnejším vojnám a tiež k faktu, že európske koloniálne veľmoci účinnejšie ovládali technologicky zaostalejšie krajiny. Prišli vynálezy presnejších obrábacích strojov, masovej výroby plavidiel… Doprava bola pre výrobu vždy nesmierne dôležitá – umožnila získavať ľahko potrebné suroviny a zároveň hotové výrobky bolo možné poslať na druhú stranu oceánu. Veľké fabriky začali chrliť svoje produkty. Za zmienku stojí, že veľmi potrebné oceliarstvo sa od 19. storočia zase až tak veľmi nezmenilo – technológia sa zlepšuje, ale princíp ostáva rovnaký.
Svet čakal na priekopníkov, ktorí všetko zmenia. A tí prišli – Frederick Taylor po dlhom štúdiu vymyslel oveľa efektívnejšie plánovanie výroby. Zisťoval na aké drobné činnosti sa dá výroba rozložiť a aké nástroje uľahčujú robotníkom prácu. Bol známy tým, že s hodinkami v ruke zaviedol kvantifikáciu práce. Henry Fayol zase na čele veľkej uhoľnej spoločnosti prišiel na to ako zefektívniť riadenie práce a vyčistiť štruktúru a vzťahy na pracovisku. Nuž a najväčším klasikom ostáva Henry Ford a jeho pásová linka, z ktorej vzchádzal jeden moderný automobil za druhým. Zbohom starým dielňam, kde sa autá montovali na zakázku. Produktivita výroby sa zvýšila.
Špecializované pracovné úkony sú vlastne donekonečna sa opakujúce jednoduché vzorce. Ak prídete na to, ako ich vykonávať s minimom pohybu a námahy – zvýšite objem výroby. Veľký význam pre priemysel mala aj štandardizácia súčiastok, spoločné normy, rozmery či tolerancie. Priemyselné inžinierstvo sa nesústredí len na efektívnosť strojov alebo ľudí, pristupuje k procesu komplexne a rozkladá ho na najmenšie diely.
Dnešná strojárenská výroba je schopná produkovať súčiastky vo veľkom množstve, alebo aj jednotlivo – záleží len na prianí odberateľa.